Povesti a tajomné miesta Českého raja

Povesti Českého raja počúva u nás na recepcii skoro každý hosť, ktorý sa pýta, prečo sa tie dve veže na Troskách volajú práve Baba a Panna. Kraj okolo Jičína je nimi popretkávaný rovnako husto ako lesnými cestami – stačí sa opýtať starousadlíka v ktorejkoľvek dedine a dozviete sa inú verziu toho istého príbehu.

Baba a Panna – prekliate sestry na Troskách

Najznámejšia povesť sa viaže priamo k symbolu regiónu. Vraví sa, že na hrade žili dve sestry, ktoré sa pohádali o dedičstvo alebo o muža – verzie sa líšia od dediny k dedine. Tá staršia, panovačná, preklala tú mladšiu, a za trest obe skameneli, každá na jednej zo skalných ihiel. Veža Baba je nižšia a zavalitejšia, Panna štíhlejšia a vyššia, a keď sa na siluetu Trosiek pozeráte navečer od Vyskeře alebo z polí pri Ktovej, nie je ťažké predstaviť si, ako spolu tie dve kamenné postavy dodnes mlčky súperia. Podobnú verziu povesti o skamenených súrodencoch mimochodom nájdete aj pri iných skalných vežiach v kraji, len mená a príčina kliatby sa vždy mierne líšia.

Hrad je od Jičína asi dvadsať kilometrov, vstupné na obe veže sa pohybuje okolo 100 Kč.

Čertova ruka – odtlačok v kameni pri Podtroskách

Kúsok pod hradom, smerom k dedine Podtrosky, nájdete skalný útvar zvaný Čertova ruka. Povesť tvrdí, že tadiaľ niesol čert kameň, aby ním zavalil kostol, ale kohút zakikiríkal skôr, než stihol doletieť, a čert kameň upustil – vraj po sebe nechal v mäkkom pieskovci odtlačok pazúra. Nech už tvar vznikol eróziou alebo inak, zblízka je vidno, prečo si ľudia pred storočiami vybrali práve tento výklad.

Drábské světničky – úkryt lupičov

V skalnom meste neďaleko Mnichovho Hradiště, asi štyridsať minút autom od Jičína, sa zachovali zvyšky stredovekej pevnôstky vytesanej priamo do pieskovcových veží. Podľa povesti tu mali svoj úkryt lupiči vedení mužom menom Dráb, ktorí odtiaľto prepadávali kupcov na ceste medzi Jičínom a Mladou Boleslavou. Skutočnosť je možno menej romantická – archeológovia sa skôr prikláňajú k husitskej pevnosti –, ale názov aj atmosféra úzkych skalných chodieb zostali.

Prečo má Český raj toľko povestí

Nie je náhoda, že sa práve tu rozprávanie drží tak silno. Skalné veže, ktoré vyzerajú ako skamenené postavy, hlboké lesy, kam nebolo vidno z dediny, a hrady na neprístupných ostrohoch dali ľuďom dosť dôvodov hľadať vysvetlenie, ktoré samotná logika neponúkala. Väčšina povestí navyše vznikla podľa rovnakého vzorca – trest za pýchu alebo lakomstvo, čert zmarený kohútím zakikiríkaním, poklad strážený zvieraťom alebo prízrakom – a tento vzorec putoval generáciami rozprávačov z jednej dediny do druhej, takže dnes nájdete podobný príbeh napríklad aj pri Kozákove alebo Mužskom.

Hrad Kost a poklad v studni

Kost je jeden z mála hradov v kraji, ktorý nikdy nebol dobytý, a možno práve preto sa k nemu viaže povesť o poklade, ktorý tu vraj zostal ukrytý ešte z čias tridsaťročnej vojny. Rozpráva sa o hlbokej studni na nádvorí, na dne ktorej mal byť zamurovaný poklad strážený prízrakom bielej panej – tá sa vraj zjavuje v noci na hradbách, keď sa blíži nešťastie pre rod majiteľov. Hrad je od Jičína približne dvadsať kilometrov, prehliadka s výkladom o histórii rodu trvá okolo hodiny. Či je studňa skutočne taká hlboká, ako sa traduje, nikto presne nezmeral, ale akustika na dne vraj stojí za vyskúšanie.

Tieto príbehy si užijete najviac večer, keď z hradov a skál odídu poslední turisti a vy sa vrátite na jičínske námestie na pohár vína alebo pivo na terase. U nás v P&P Apartments máme pre hostí aj pár tlačených povestí z okolia, ktoré nie sú na internete – zbierame ich roky po susedoch a pamätníkoch.

Zebín a čertov pokus zbúrať kostol

Rotunda na Zebíne, kopci hneď za Jičínom, má vlastnú verziu legendy o čertovi. Podľa jednej z nich sa čert snažil rotundu zbúrať, pretože mu vadilo, že zvony rušia jeho nočné řádenie v kraji – vraj vytrhol balvan a chcel ho na stavbu hodiť, ale kohutie zakikiríkanie ho znova prinútilo kameň upustiť. Podobných čertovských povestí koluje po Českom raji viacero, skalnatý kraj s roztrúsenými balvanmi si o ne priam hovorí.

Veliš a čierny pes strážiaci poklad

Zrúcanina hradu Veliš nad Jičínom, kam dôjdete peši za štyridsať minút, má vlastné strašidlo – podľa povesti tu v podzemných chodbách stráži zakopaný poklad veľký čierny pes s ohnivými očami. Kto vraj na hrad vystúpi o polnoci na letný slnovrat, môže psa zazrieť, ako obchádza zvyšky hradieb. Chodby samotné sú dnes zasypané a neprístupné, no samotná prechádzka za súmraku k výhľadu na mesto má svoju atmosféru aj bez ducha.

Rumcajs – povesť, ktorú vymyslel jeden muž

Nie všetky príbehy spojené s Jičínom sú storočia staré. Kresliar Radek Pilař v šesťdesiatych rokoch umiestnil svojho lupiča Rumcajsa do fiktívneho lesa Řáholec, inšpirovaného práve tunajšími lesmi okolo Jičína a Čeřovky. Dnes je postava tak zrastená s mestom, že na Valdickej bráne nájdete malé múzeum a v cukrárňach predávajú rumcajsovské medovníčky – moderná legenda, ktorá vznikla presne tam, kde končia tie staré.

Povesti ožívajú aj dnes – Jičín, mesto rozprávky

Prvý septembrový víkend sa Jičín každoročne na pár dní naozaj premení na mesto z rozprávky. Festival Jičín – mesto rozprávky vznikol v deväťdesiatych rokoch a dnes patrí k najväčším podujatiam svojho druhu v Česku, námestie zaplnia kejklieri, bábkari a sprievod rozprávkových postáv, medzi ktorými nechýba ani domáci Rumcajs s Cipískom. Kto trafí termín, zažije živú verziu povestí, o ktorých inak len číta na tabuliach pri hradoch.

Kam po povesti ďalej: v jičínskom infocentre na námestí, pár krokov od nás, predávajú tenkú brožúrku s povesťami kraja za pár desiatok korún – ideálne čítanie na večer po výlete, než sa na druhý deň vydáte overiť, či ten čertov odtlačok v kameni sedí aj na vašu ruku.